Neustále sa meniace pracovné podmienky, ako aj plánovanie na poslednú chvíľu môžu mať negatívny dopad nielen na vašu organizáciu, ale aj na samotných pracovníkov a ich rodiny. Na druhej strane, ak je štíhla produkcia plánovaná a realizovaná rozumne, môže viesť k vyššej produkcii a spokojnosti pracovníkov. Výzvou však je efektívne naplánovať výrobu a pracovný čas. Už roky je hádankou, a špeciálne vo výrobnom priemysle, ako možno vytvoriť pevné pracovné podmienky pre zamestnancov, keď dopyt po produktoch sa neustále mení?
Ako môže napríklad výrobca automobilov odhadnúť potrebný počet pracovníkov, ak nevie, koľko áut za deň vyrobí? Nemá žiaden zmysel prijímať pracovníkov navyše, ktorí budú len postávať naokolo či prijať nižší počet pracovníkov a pritom riskovať, že nestihne spracovať všetky objednávky načas.
Populárnym riešením sa stala štíhla výroba, ktorej podstata je založená na tom, že jednotlivé komponenty sú dodávané až v momente, keď sú potrebné a pracovníci pracujú vtedy, keď je dopyt po výrobkoch.
V poslednej dobe sa však ozvali kritické ohlasy na štíhlu výrobu. Podľa odborníkov má výroba just-in-time negatívny dopad na organizácie ako aj na samotných pracovníkov.
Výroba just-in-time vedie organizácie k tomu, že menia svoje zámery a plány na výrobu na poslednú chvíľu, posielajú pracovníkov domov alebo naopak, žiadajú ich, aby pracovali nadčasy. Tí potom nemajú žiadnu istotu práce, čo negatívne ovplyvňuje nielen ich súkromný život ale aj výšku ich príjmu.
Takýto prístup môže napáchať obrovské škody v životoch pracovníkov a ich rodín – komplikuje starostlivosť o deti, dopravu či nárok na štátne príspevky. Takéto podmienky sú namáhavé nielen pre samotných rodičov, ale rovnako stresujúce sú aj pre ich deti.
Navyše, výroba just-in time vedie k absentizmu, nižšej morálke či nedostatku lojálnosti zo strany zamestnancov. U manažérov sa môžu negatívne dôsledky tiež prejaviť, napríklad vo forme syndrómu vyhorenia.
Mnoho odborníkov sa zhoduje, že ak štíhly manažment nie je vykonávaný správne, môže mať katastrofálne následky. Medzi najhoršie praktiky určite patrí zavolať ráno zamestnancovi a povedať mu, že keďže ho dnes nepotrebujete, nedostane za tento deň zaplatené a následne iného pracovníka požiadať, aby zostal pracovať nadčas.
Sú však aj podniky, ktoré zaviedli štíhlu produkciu naozaj efektívne – ich pracovníci majú vyššie platy ako u konkurencie, väčšina pracuje na plný úväzok, výroba sa plánuje najmenej týždeň dopredu a manažment sa pri plánovaní výroby snaží maximálne vyhovieť požiadavkám pracovníkov.
V Toyote napríklad chodia zamestnanci do práce každý deň – majú istú prácu, bez ohľadu na dopyt a množstvo objednávok. Na druhej strane však zamestnanci musia byť flexibilní a niekedy ostať v práci nadčas, inokedy zase prijať kratšie pracovné zmeny.
Organizácie nemôžu vedieť, či objednávka príde dnes alebo zajtra. Na druhej strane však vedia odhadnúť množstvo výrobkov, ktoré predajú za konkrétne obdobie. Preto sa počas voľnejších dní môžu pracovníci pripravovať na veľké objednávky.
Užitočný môže byť aj multifunkčný tréning, ktorý pracovníkom umožňuje zastávať rozličné pracovné pozície a vykonávať komplexné úlohy. Všestranne zameraná pracovná sila bude schopná flexibilne reagovať na meniaci sa dopyt a objednávky.
Závažnou chybou, ktorej sa organizácie často dopúšťajú je, že nevenujú dostatok pozornosti neustálemu zlepšovaniu a riešeniu problémov. Ak má organizácia na zozname dostatok projektov, na ktorých ľudia môžu pracovať, tak potom aj pracovník, ktorý má voľno len polhodinu, môže byť prospešne využitý.
Autor: Jared Shelly
Zdroj: http://www.hreonline.com/HRE/story.jsp?storyId=533335058
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.