V súčasnej dobe máme stále menej a menej voľného času, čo môže byť pre mnohých ľudí veľmi stresujúce, nakoľko vnímanie času a stres spolu vzájomne úzko súvisia. A stres ovplyvňuje nielen jednotlivcov, ale zároveň ich rodiny a zamestnávateľov. Príliš mnoho práce a neprimerane vysoké požiadavky kladené na človeka a jeho voľný čas môžu uňho vzbudzovať neistotu vo vlastné schopnosti podávať vysoký výkon.
Vnímanie je dôležité
To, ako človek vníma záťažovú situáciu je rovnako dôležité ako situácia samotná. Objektívne množstvo práce, ktoré má zamestnanec, vzhľadom na svoju pracovnú pozíciu vykonať, je dôležité. Čo je však dôležitejšie ako samotná práca je to, ako človek vníma pracovné zaťaženie. Všetci máme istú hranicu, ktorej prekročenie v nás vyvoláva pocit preťaženia. Táto hranica je individuálne stanovená, môže sa teda u jednotlivcov líšiť. Ak však človek nadobudne pocit, že požiadavky, ktoré sú naňho kladené, prekračujú jeho optimálnu úroveň pracovného zaťaženia, začne situáciu vnímať ako záťažovú a stresujúcu.
Popri objektívnom množstve práce ako aj jej subjektívnom vnímaní zohráva dôležitú úlohu čas. Čas spôsobuje, že človek pociťuje preťaženie a stres, nakoľko musí zvládnuť pracovnú úlohu v stanovenom čase.
Kultúrna podmienenosť
To, ako ľudia narábajú so svojím časom je individuálne. Niektorí preferujú dokončiť jednu vec a až potom začínať ďalšiu, zatiaľ čo iní sú schopní vykonávať viacej vecí naraz. Každý máme iný postoj k času, čo sa odráža aj v odlišnom vnímaní a narábaním s našim časom.
Napriek individuálnym rozdielom, ktoré existujú, významnú úlohu pri spôsobe vnímania času zohráva kultúra. Vo všeobecnosti, ľudia napríklad v USA, Venezuele alebo Indii budú inak pociťovať čas a stres, ktorý z nedostatku času plynie.
To, ako človek vníma záťažovú situáciu je rovnako dôležité ako situácia samotná. Objektívne množstvo práce, ktoré má zamestnanec, vzhľadom na svoju pracovnú pozíciu vykonať, je dôležité. Čo je však dôležitejšie ako samotná práca je to, ako človek vníma pracovné zaťaženie. Všetci máme istú hranicu, ktorej prekročenie v nás vyvoláva pocit preťaženia. Táto hranica je individuálne stanovená, môže sa teda u jednotlivcov líšiť. Ak však človek nadobudne pocit, že požiadavky, ktoré sú naňho kladené, prekračujú jeho optimálnu úroveň pracovného zaťaženia, začne situáciu vnímať ako záťažovú a stresujúcu.
Popri objektívnom množstve práce ako aj jej subjektívnom vnímaní zohráva dôležitú úlohu čas. Čas spôsobuje, že človek pociťuje preťaženie a stres, nakoľko musí zvládnuť pracovnú úlohu v stanovenom čase.
Kultúrna podmienenosť
To, ako ľudia narábajú so svojím časom je individuálne. Niektorí preferujú dokončiť jednu vec a až potom začínať ďalšiu, zatiaľ čo iní sú schopní vykonávať viacej vecí naraz. Každý máme iný postoj k času, čo sa odráža aj v odlišnom vnímaní a narábaním s našim časom.
Napriek individuálnym rozdielom, ktoré existujú, významnú úlohu pri spôsobe vnímania času zohráva kultúra. Vo všeobecnosti, ľudia napríklad v USA, Venezuele alebo Indii budú inak pociťovať čas a stres, ktorý z nedostatku času plynie.
Ľudia sa príliš riadia časom. Tento znak je typický predovšetkým pre individualistické kultúry, v ktorých je veľký dôraz kladený na plánovanie aktivít. Západný svet je príliš upätý na čas, čo vyjadruje aj heslo "čas sú peniaze". Oproti tomu postoj Ázijských a Latinskoamerických kultúr k času je odlišný. Príslušníci týchto kultúr vnímajú čas ako niečo, čoho je dostatok. Čas chápu ako prúd rieky, ktorý neustále prichádza a preto nie je dôvod sa kvôli nemu stresovať. Fakt, že kultúry ovplyvňujú, akým spôsobom ľudia vnímajú čas a vyrovnávajú sa so stresom je dôležité zohľadniť pri kontakte s ľuďmi z rozličných kultúr.
Plánovanie
Rozdiel v tom, ako ľudia prežívajú stres, spočíva v plánovaní si pracovných ako aj mimopracovných aktivít. Ľudia, ktorí si všetko plánujú, lepšie zvládajú pracovné zaťaženie ako tí, ktorí na plánovanie svojho pracovného a voľného času nekladú taký veľký dôraz. Tento pozitívny efekt plánovania funguje len v indiviualistických kultúrach, zatiaľ čo v kolektivistických kultúrach nebol nájdený významný vzťah medzi zvládaním stresu a plánovaním.
Kľúč k správnemu využitiu času, či už vnímaného alebo reálneho a tým aj k zníženiu stresu, spočíva v plánovaní. Pre ľudí, ktorí kladú dôraz na plánovanie, nepredstavuje pocit nedostatku času takú veľkú záťaž ako pre ľudí, ktorí si svoje povinnosti neplánujú.
Plánovanie
Rozdiel v tom, ako ľudia prežívajú stres, spočíva v plánovaní si pracovných ako aj mimopracovných aktivít. Ľudia, ktorí si všetko plánujú, lepšie zvládajú pracovné zaťaženie ako tí, ktorí na plánovanie svojho pracovného a voľného času nekladú taký veľký dôraz. Tento pozitívny efekt plánovania funguje len v indiviualistických kultúrach, zatiaľ čo v kolektivistických kultúrach nebol nájdený významný vzťah medzi zvládaním stresu a plánovaním.
Kľúč k správnemu využitiu času, či už vnímaného alebo reálneho a tým aj k zníženiu stresu, spočíva v plánovaní. Pre ľudí, ktorí kladú dôraz na plánovanie, nepredstavuje pocit nedostatku času takú veľkú záťaž ako pre ľudí, ktorí si svoje povinnosti neplánujú.
Autor: Dr. Tejinder Billing