V roku 1959 rozdelil vo svojej eseji Britský vedec a spisovateľ C.P. Snow intelektuálny život celej západnej spoločnosti na dve opozitné kultúry – vedeckú a humanitnú, pričom zdôraznil, že vzhľadom na ich rozdielne podstaty nebudú nikdy schopné spolupracovať a vzájomne sa chápať.
Ďalším autorom, ktorý sa venoval problematike vedeckého verzus humanitného pohľadu na svet bol laureát Nobelovej ceny Daniel Kahneman. Ten vo svojom diele Myslenie rýchle a pomalé podrobne analyzoval rozdiel medzi intuitívnym a racionálnym myslením. To prvé opísal ako emocionálnu časť ľudského mozgu pracujúcu nie so slovami, ale predovšetkým s pocitmi a emóciami. Keďže naša intuícia reaguje oveľa rýchlejšie a bezprostrednejšie ako racionálne argumenty, poskytuje prvé reakcie a dojmy na skutočnosti, s ktorými je jednotlivec v živote konfrontovaný. Intuitívne poznatky sú preto vždy komplexné, prchavé, ťažko zdôvodniteľné a do veľkej miery sa odvíjajú od imaginácie jednotlivca.
Racionálne poznatky predstavujú kontrast oproti intuitívnemu mysleniu. Ide o tú oblasť mozgu, ktorá pracuje prevažne s logikou. Tieto vedomosti sú priamočiare, jednoznačné, založené na faktoch a možno ich vysvetliť prostredníctvom slov.
V praxi predstavuje intuícia prvú vec, ktorá vás napadne. Následne je tento dojem prehodnotený racionálnym myslením, výsledkom čoho je zhodnotenie, či bola intuitívna odpoveď správna alebo je potrebné ju prehodnotiť.
Organizácie ale aj spoločnosť ako celok pripisujú váhu predovšetkým racionálnym poznatkom, nakoľko tieto sú objektívne, jednoznačné a logicky zdôvodniteľné. Netreba však zabúdať, že vzhľadom na komplexnosť dnešného sveta nie je pre realizáciu efektívnych rozhodnutí ani zďaleka postačujúce spoliehať sa iba na logiku. Zložité situácie a problémy si vyžadujú aj zapojenie interpretačných schopností a intuície.
Pre HR z toho vyplýva významná požiadavka prestať sa jednostranne zameriavať iba na racionálne učenie, ale klásť dôraz aj na rozvoj intuície pracovníkove. Je však dôležité poznamenať, že tieto dva druhy poznatkov si ľudia vzhľadom na ich rozdielnu podstatu osvojujú úplne odlišnými spôsobmi.
Základným rozdielom je, že racionálne vedomosti nadobúdame osvojovaním si teoretických informácií, zatiaľ čo intuitívne poznatky možno získať len vykonávaním konkrétnej činnosti a následným získaním reálnej skúsenosti. Môžete mať mnoho teoretických vedomostí o určitej práci, no až keď si ju osvojíte aj po intuitívnej stránke, budete schopní ju reálne aj vykonávať. .
Ak je systém vzdelávania vo vašej organizácii nastavený iba na osvojovanie racionálnych poznatkov, nebude rozvoj pracovníkov nikdy dostačujúci. Fakty sú nanič, pokiaľ nie sú prepojené na pocity a reálnu skúsenosť. A samozrejme aj naopak, pocity bez faktov a logických pravidiel majú veľmi nízky účinok na výkon zamestnancov. Efektívne učenie v organizáciách musí zohľadňovať a rozvíjať obe kultúry – intuitívnu aj racionálnu. Len tak zabezpečíte pre vašich pracovníkov komplexný rozvoj, vďaka ktorému budú schopní riešiť aj tie najkomplexnejšie situácie a problémy.
Autor: Jay Cross
Ďalším autorom, ktorý sa venoval problematike vedeckého verzus humanitného pohľadu na svet bol laureát Nobelovej ceny Daniel Kahneman. Ten vo svojom diele Myslenie rýchle a pomalé podrobne analyzoval rozdiel medzi intuitívnym a racionálnym myslením. To prvé opísal ako emocionálnu časť ľudského mozgu pracujúcu nie so slovami, ale predovšetkým s pocitmi a emóciami. Keďže naša intuícia reaguje oveľa rýchlejšie a bezprostrednejšie ako racionálne argumenty, poskytuje prvé reakcie a dojmy na skutočnosti, s ktorými je jednotlivec v živote konfrontovaný. Intuitívne poznatky sú preto vždy komplexné, prchavé, ťažko zdôvodniteľné a do veľkej miery sa odvíjajú od imaginácie jednotlivca.
Racionálne poznatky predstavujú kontrast oproti intuitívnemu mysleniu. Ide o tú oblasť mozgu, ktorá pracuje prevažne s logikou. Tieto vedomosti sú priamočiare, jednoznačné, založené na faktoch a možno ich vysvetliť prostredníctvom slov.
V praxi predstavuje intuícia prvú vec, ktorá vás napadne. Následne je tento dojem prehodnotený racionálnym myslením, výsledkom čoho je zhodnotenie, či bola intuitívna odpoveď správna alebo je potrebné ju prehodnotiť.
Organizácie ale aj spoločnosť ako celok pripisujú váhu predovšetkým racionálnym poznatkom, nakoľko tieto sú objektívne, jednoznačné a logicky zdôvodniteľné. Netreba však zabúdať, že vzhľadom na komplexnosť dnešného sveta nie je pre realizáciu efektívnych rozhodnutí ani zďaleka postačujúce spoliehať sa iba na logiku. Zložité situácie a problémy si vyžadujú aj zapojenie interpretačných schopností a intuície.
Pre HR z toho vyplýva významná požiadavka prestať sa jednostranne zameriavať iba na racionálne učenie, ale klásť dôraz aj na rozvoj intuície pracovníkove. Je však dôležité poznamenať, že tieto dva druhy poznatkov si ľudia vzhľadom na ich rozdielnu podstatu osvojujú úplne odlišnými spôsobmi.
Základným rozdielom je, že racionálne vedomosti nadobúdame osvojovaním si teoretických informácií, zatiaľ čo intuitívne poznatky možno získať len vykonávaním konkrétnej činnosti a následným získaním reálnej skúsenosti. Môžete mať mnoho teoretických vedomostí o určitej práci, no až keď si ju osvojíte aj po intuitívnej stránke, budete schopní ju reálne aj vykonávať. .
Ak je systém vzdelávania vo vašej organizácii nastavený iba na osvojovanie racionálnych poznatkov, nebude rozvoj pracovníkov nikdy dostačujúci. Fakty sú nanič, pokiaľ nie sú prepojené na pocity a reálnu skúsenosť. A samozrejme aj naopak, pocity bez faktov a logických pravidiel majú veľmi nízky účinok na výkon zamestnancov. Efektívne učenie v organizáciách musí zohľadňovať a rozvíjať obe kultúry – intuitívnu aj racionálnu. Len tak zabezpečíte pre vašich pracovníkov komplexný rozvoj, vďaka ktorému budú schopní riešiť aj tie najkomplexnejšie situácie a problémy.
Autor: Jay Cross