Na základe rozhovorov s CEO po celom svete, ktorých zámerom bolo odhaliť tajomstvá manažmentu, možno konštatovať, že úspešní manažéri sa od tých priemerných líšia tým, ako pristupujú k vnímaniu pracoviska, organizácie a fungovania tímu. Pozrime sa teraz bližšie na to, akými princípmi sa nadpriemerní manažéri, na rozdiel od tých priemerných, riadia.
1. Biznis je ekosystém a nie bojisko
Priemerní manažéri vnímajú biznis ako konflikt medzi organizáciami, oddeleniami a pracovnými skupinami. Z pracovníkov si vytvárajú armády vojakov, konkurenciu označujú za svojho úhlavného nepriateľa a ku zákazníkovi pristupujú ako ku teritóriu, ktoré je potrebné dobiť.
Oproti tomu výnimoční manažéri chápu biznis ako symbiózu, v rámci ktorej má najväčšiu šancu uspieť tá najšpecifickejšia a najoriginálnejšia organizácia. Manažéri s takýmto prístupom prirodzene vytvárajú tímy, ktoré sa dokážu ľahko adaptovať na nové trhy a sú schopné rýchlo vytvárať partnerstvá s inými organizáciami, zákazníkmi ba dokonca aj s konkurenciou.
2. Organizácia je komunita a nie stroj
Priemerný manažér považuje organizáciu za stroj a podriadených za jeho súčiastky. Preto vytvára rigidnú štruktúru so striktnými pravidlami, ktorých dodržiavanie sa snaží zabezpečiť prostredníctvom prísnej kontroly.
V kontraste s týmto pohľadom vnímajú výnimoční manažéri organizáciu ako súhrn individuálnych nádejí a snov, ktoré sú navzájom pospájané, aby napĺňali vyššie ciele. Takýmto prístupom títo manažéri inšpirujú ostatných, aby sa zamerali nielen na seba, ale aj na dosiahnutie úspechov svojich kolegov i celej komunity – organizácie.
3. Manažment je služba a nie kontrola
Priemerný manažér chce, aby pracovníci do bodky splnili jeho slová. Býva veľmi dôsledný čo sa týka svojich príkazov a zámerne prispieva k vytváraniu prostredia, v ktorom je individuálna iniciatíva nahrádzaná filozofiou typu: „Počkajme a uvidíme, čo na to povie šéf.“
Výnimoční manažéri preferujú iný spôsob riadenia. Oni sami stanovia iba všeobecné smerovanie a následne sa starajú predovšetkým o to, aby pre pracovníkov zabezpečili zdroje, ktoré potrebujú pre úspešné dokončenie práce. Autokratické rozhodovanie zhora nadol využívajú iba v nevyhnutných prípadoch.
4. K zamestnancom sa správam ako ku kolegom a nie ako k deťom
Priemerní šéfovia považujú bežných zamestnancov za podradné, nedozreté bytosti, ktorým nemožno dôverovať, nieto ešte nechať ich samých bez dozoru. Pracovníci sa so svojou rolou rýchlo stotožnia a celú svoju energiu sústredia nie na dosahovanie výsledkov ale predovšetkým na to, aby vyzerali zaneprázdnene. A aby si kryli chrbát.
Vynikajúci šéfovia sa ku každému pracovníkovi správajú ako keby bol práve on najdôležitejším človekom v organizácii. Excelentný výkon je považovaný za samozrejmosť, a to na všetkých pozíciách. Od radových zamestnancov až po vrcholový manažment. Výsledkom je, že pracovníci na všetkých úrovniach majú pocit, že môžu zmeniť vlastný osud.
5. Motivácia pramení z vízie, nie zo strachu
Priemerný manažér považuje strach z možnej výpovede či straty rôznych výhod a privilégií za najefektívnejší spôsob ako motivovať ľudí. Výsledkom je, že sú zamestnanci i manažéri týmto strachom paralyzovaní a neschopní robiť riskantné rozhodnutia.
Výnimoční manažéri inšpirujú ľudí prostredníctvom vytvorenia vízie lepšej budúcnosti, ktorej sa oni sami stanú súčasťou. Výsledkom je, že zamestnanci pracujú tvrdšie, pretože veria v ciele organizácie a prácu si skutočne užívajú. A samozrejme, sú si vedomí aj odmien, ktoré budú spoločne zdieľať.
6. Zmena sa rovná rastu a nie bolesti
Priemerný manažér chápe zmenu ako niečo komplikované a ohrozujúce, niečo, čo by sa malo udiať len za krajných okolností. Na základe takéhoto negatívneho prístupu potom zámerne zmene bráni – pokiaľ to nie je naozaj úplne nevyhnutné.
Výnimoční manažéri však zmenu vnímajú ako nevyhnutnú súčasť života. Sú si totiž vedomí toho, že úspech je možné dosiahnuť iba vtedy, keď pracovníci i organizácia ako celok budú neustále navrhovať a zavádzať nové nápady a myšlienky.
7. Technológia umožňuje delegovať právomoci a zodpovednosti, nielen automatizovať činnosti
Priemerní manažéri obdivujú starý pohľad na technológie a za jej hlavný zmysel považujú efektívnejšiu kontrolu a väčšiu predvídateľnosť organizácie. Na základe tohto princípu následne zavádzajú centralizované počítačové systémy, ktoré dehumanizujú pracovníkov, čím u nich vytvárajú negatívne postoje voči organizácii a znižujú ich spokojnosť.
Výnimoční manažéri oproti tomu považujú technológiu za prostriedok, ktorý oslobodzuje ľudí, aby mohli kreatívne pracovať a vytvárať si medzi sebou vzťahy. Taktiež dávajú prednosť takým technológiám ako napríklad smartphony či tablety, ktoré aj samotní pracovníci chcú dobrovoľne používať.
8. Práca by mala byť zábava, nie iba drina
Priemerní manažéri sa držia hesla, že práca je nutné zlo. Plne očakávajú, že pracovníci budú svoju prácu neznášať a preto sami seba začnú pokladať za utláčateľov a zamestnancov za obete. A každý sa samozrejme následne začne správať podľa týchto predpokladov.
Výnimoční šéfovia zase vidia prácu ako niečo, čo by malo byť neustále zábavné a preto veria, že najdôležitejšou úlohou manažéra je, pokiaľ to len je možné, dosadiť ľudí do takých pracovných pozícií, v ktorých sa budú cítiť naozaj príjemne.
Autor: Geoffrey James