- Núti nás tento problém začať odznovu a urobiť to lepšie?
- Môžeme dnes urobiť niečo, čo včera bolo nemožné?
- Funguje náš plán? Ako môžno využiť príležitosť pre náš prospech?
Plán môže pripraviť hocikto. Génius je ale ten, kto je schopný v starom pláne rozpoznať tie udalosti, ktoré otvárajú cestu novým príležitostiam. Pri plánovaní je dôležité neustále sledovať udalosti a uisťovať sa, či plán funguje a zároveň stanovovať nové ciele, ktoré boli predtým nereálne.
Väčšina organizácií má ročný plánovací cyklus. Málo času však strávia premýšľaním o tom, čo chcú v skutočnosti dosiahnuť. Vytvoria si zoznam cieľov, priorít a úloh a tým považujú proces plánovania za ukončený. Predstierajú alebo veria, že ich plán je perfektný a vyžadujú od svojich zamestnancov, aby ho do bodky splnili. Pri každom pláne je však dôležité položiť si pár otázok:
Čo sa stane ak základné predpoklady, na ktorých je plán postavený, sú nesprávne?
Ako sa s týmito predpokladmi vyrovnajú zamestnanci?
Kým bude plán dokončený, bude ešte stále aktuálny?
Sú však aj ľudia, ktorí plány ignorujú a nepoužívajú ich pri svojej každodennej práci. Uvedomujú si nedostatky, ktoré plán má - protirečenia, nedostatočná informovanosť či málo špecifických detailov.
Nebezpečie teda predstavuje striktné dodržiavanie plánov, ktoré môže viesť organizáciu zlým smerom ako aj úplná absencia plánu, kedy hrozí, že jednotlivé kroky nebudú v súlade so stanoveným cieľom.
Ideálne je zahrnúť do stratégie obidve myšlienky a snažiť sa byť nielen proaktívny (plánovať) ale zároveň reagovať na vonkajšie udalosti a okolnosti. Stratégie a plány by mali byť upravované počas celého roka. Všetci zamestnanci by ich mali dodržiavať ale zároveň reagovať na zmeny a vyhľadávať nové príležitosti. .
Takýto flexibilný prístup k plánovaniu počíta aj so zmenou smerovania organizácie v prípade zmeny vonkajšieho prostredia, umožňuje rozpoznať a využiť príležitosti. Hľadanie a objavovanie príležitostí sa tak stane súčasťou stratégie organizácie a bude sa týkať všetkých zamestnancov - od stredného manažmentu cez konzultantov až po ľudí pracujúcich v prvej línii - všetci si uvedomujú potrebu reagovať na udalosti a okolnosti.
Pozor ale na reakcie, ktoré sú kontraproduktívne a v rozpore s celkovou stratégiou. Ľudia môžu urobiť rozhodnutia, ktoré im dávajú zmysel, hoci pre väčšinu sú ich nápady neprijateľné, alebo neplánované akcie môžu dávať zmysel individuálne, ale nie dohromady. Dôležité je preto nepodporovať chaos ale iniciatívu a kreativitu.
Autor: Max McKeown
Zdroj: http://www.management-issues.com/2010/11/26/opinion/reacting-matters-as-much-as-planning.asp