Hovorí sa, že „nie len prácou je človek živý“ a tak každý deň v čase obeda sa plnia jedálne a reštaurácie, aby pracujúcim ľuďom pomohli naplniť aj fyziologické potreby. Keď nesídlite v blízkosti „táckarne“ alebo vaša organizácia nezabezpečuje stravu priamo v objekte, musíte sa vydať na cestu za stravou do najbližších reštaurácií.
Preto som sa pred časom potešila novo otvorenej reštaurácii v blízkosti nášho office. Pekné prostredie, šikovná obsluha, chutné jedlo, manažér zaujímajúci sa o názory klientov. Čo viac si možno priať? Po pár mesiacoch som si však všimla, že obsluhujúci personál sa nejako častejšie obmieňa, „menučká“ už o pol jednej boli preriedené alebo neboli vôbec, jedlá sa chuťou nápadne začali podobať na tie, čo si pamätám zo školskej jedálne. Vrcholom bola v jeden deň situácia, keď mali už z menu len jedno jedlo (jednoduchý výber :) ). Obsluhujúca slečna doniesla polievku s názvom vývar s rezancami. Pohľad do misky však ukázal „čistú vodu“ – bez zeleniny, bez rezancov – tie sa vraj minuli! Klienti jeden za druhým odmietali túto kulinársku špecialitu a tak milá slečna behala s miskou ku stolom a zasa s plnou miskou naspäť. Popritom si však vyslúžila nepríjemné komentáre až invektívy. A kde bol ten snaživý manažér spred mesiacov? Nuž riešil nepríjemnú situáciu „manažérsky“: v zázemí reštaurácie „péroval“ obsluhujúci personál. Je jasné ako to skončí: opäť sa zmení minimálne jeden člen obsluhy - a vôbec sa tej slečne nečudujem.
Druhý prípad je oveľa menšia reštaurácia – tentokrát ďalej od centra mesta. Tu je personál stabilný, na spokojnosť sa pýtajú hneď po resp. v priebehu jedla. Aj v čase špičky (počas výdaja menučiek) pracujú efektívne a spoľahlivo. Do tejto reštaurácie chodím často aj s rodinou, či priateľmi a nie preto, že by som ju mala blízko ale preto, že sa mi tam páči, že mám pocit, že nie som iba ten kto donesie peniaze.
Čo je teda spoločné pre tieto dve reštaurácie? Zasýtenie hladných pracujúcich, aby nabrali novú silu do ďalšej práce a prípadne poskytli príjemné posedenie aj po skončení pracovnej doby.
A čo je u nich rozdielne? Keď nebudem hodnotiť chuť jedla, pretože každému chutí niečo iné, tak je to jednoznačne záujem o klienta a záujem manažéra o svoj tím. Je to malý rozdiel? Môj odhad hovorí, že kým pre prvú reštauráciu sú jej hviezdne dni minulosťou, druhá ich má možno menej trblietavé, no pre svojich klientov jasne svietiace.
Druhý prípad je oveľa menšia reštaurácia – tentokrát ďalej od centra mesta. Tu je personál stabilný, na spokojnosť sa pýtajú hneď po resp. v priebehu jedla. Aj v čase špičky (počas výdaja menučiek) pracujú efektívne a spoľahlivo. Do tejto reštaurácie chodím často aj s rodinou, či priateľmi a nie preto, že by som ju mala blízko ale preto, že sa mi tam páči, že mám pocit, že nie som iba ten kto donesie peniaze.
Čo je teda spoločné pre tieto dve reštaurácie? Zasýtenie hladných pracujúcich, aby nabrali novú silu do ďalšej práce a prípadne poskytli príjemné posedenie aj po skončení pracovnej doby.
A čo je u nich rozdielne? Keď nebudem hodnotiť chuť jedla, pretože každému chutí niečo iné, tak je to jednoznačne záujem o klienta a záujem manažéra o svoj tím. Je to malý rozdiel? Môj odhad hovorí, že kým pre prvú reštauráciu sú jej hviezdne dni minulosťou, druhá ich má možno menej trblietavé, no pre svojich klientov jasne svietiace.
Autor: Anna Giertlová, KNO Slovensko
