14 septembra 2011

Keď Benchmarking bráni lepšiemu výkonu


Takmer tri desaťročia ubehli odkedy sa benchmarking objavil vo svete biznisu a organizácie stále tvrdia, že predstavuje integrálnu súčasť ich stratégie na zlepšovanie výkonu. Avšak málo z nich by súhlasilo, že jeho prínos je rovnako veľký ako tomu bolo v jeho začiatkoch a len v ojedinelých prípadoch sa stáva, že benchmarking naozaj slúži ako nástroj pre identifikovanie a urýchlenie zmien v organizácii.

V súčasnosti neexistuje veľká organizácia, ktorá by nemala knižnicu naplnenú správami a štúdiami o benchmarkingu. Takmer každá oblasť priemyslu vytvára komparatívne reporty pre svojich členov a v každej z týchto oblastí možno nájsť organizácie, ktoré sú na benchmarkingu doslova závislé. Tieto organizácie sa zúčastňujú na každom prieskume, aby dokázali svoj záujem o zlepšovanie výkonu či implementáciu inovatívnych riešení. Je však iróniu, že tieto firmy len málokedy dosahujú v rámci svojho odvetvia najlepší výkon.

Toto sú základné nedostatky dnešného benchmarkingu:

· Benchmarking má výsostne retrospektívny charakter, čo môže často spôsobiť, že ignoruje najnovšie trendy a zmeny, ktoré postupom času nadobudli na dôležitosti.

· Benchmarking sa sústredí na všeobecne zaužívané parametre a postupy merania, pričom môže zanedbať iné, ktoré v danom prípade a v konkrétnej organizácii zohrávajú kľúčovú úlohu. Je potrebné mať pár zaužívaných kritérií, no zároveň sa treba vyhnúť situáciám, kedy kritériá a parametre už dopredu definujú výsledok benchmakringu namiesto toho, aby odhaľovali nové skutočnosti.

· Dôvodov, aby organizácia realizovala benchmarking je mnoho. Málokedy je však skutočným zámerom zvyšovanie výkonu. V praxi sa často stáva, že zámerom benchmarkingu je identifikácia silných stránok organizácie, ktoré uspokoja stakeholderov či výkonných riaditeľov alebo dokonca slúži na zdôvodnenie slabého výkonu.

· Benchmarking často vedie k fenoménu group think, teda k skupinovému mysleniu, kedy sa jedna organizácia snaží presne kopírovať postupy iných úspešných organizácií a verí, že dosiahne rovnaký úspech. Sú to však rôzne odchýlky a anomálie v dátach, ktoré môžu odhaliť potenciál pre skutočnú inováciu. Vo svete benchmarkingu sú však bohužiaľ odchýlky považované skôr za problém ako príležitosť pre inováciu a zlepšenie.

Ako to už v živote často býva, pri činnostiach, ktoré robíme už dlhšiu dobu často zabúdame na zmysel týchto činností. Ak teda chcete, aby prinášal benchmarking skutočnú hodnotu pre vašu organizáciu, tu je pár rád ako to možno dosiahnuť:

1. Uvedomte si, že benchmarking je predovšetkým o vás a nie o ostatných. Je v poriadku používať pri meraní zaužívané postupy, ktoré vám pomôžu pochopiť vaše nedostatky a slabosti. No keď začnete používať benchmarking, aby ste zdôvodnili súčasný výkon, je čas preorientovať vašu pozornosť na nové príležitosti, ktoré benchmarking ponúka.

2. Jasne si stanovte, v ktorých oblastiach pomáha benchmarking zlepšovať výkon vo vašej organizácii a v ktorých slúži inému zámeru, napríklad uspokojeniu stakeholderov a sústreďte sa predovšetkým na prvú oblasť.

3. Pri benchmarkingu sa sústreďte na tie parametre, ktoré sú dôležité konkrétne pre vašu organizáciu a nie pre ostatných. Pre získanie informácií, ktoré potrebujete, je oveľa prínosnejšie zrealizovať malý interný projekt v rámci organizácie namiesto neustáleho porovnávania sa s inými organizáciami.

4. Orientujte váš benchmarking na učenie a inováciu a nie iba na nasledovanie ostatných. Môžete tak získať nový pohľad na vec. Odchýlky sa stanú zdrojom inovácie a nápadov a nie iba problémom, ktorý treba čo najskôr odstrániť.

Benchmarking predstavuje veľmi užitočný nástroj pre definovanie, urýchlenie a zefektívnenie zmien vo vašej organizácii. Objektívne zhodnoťte benchmarking vo vašej organizácii – zvyšuje či brzdi výkon?

Autor: Bob Champagne

Zdroj: http://www.customerthink.com/blog/when_benchmarking_gets_in_the_way_of_good_performance_management

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.