16 septembra 2011

Ako zabrániť syndrómu vyhorenia vo vašej organizácii?

Organizácie s apatickými a emocionálne vyčerpanými pracovníkmi riskujú nielen pokles produktivity, ale aj vážne zdravotné problémy u samotných pracovníkov. Syndróm vyhorenia sa týka všetkých pracovníkov, no v najväčšom ohrození sa nachádzajú tí, ktorí pracujú nadčasy či zastávajú rovnakú pozíciu už niekoľko rokov.

Nedávna štúdia výskumníkov z Univerzity v Zaragoze v Španielsku identifikovala dva kľúčové faktory, ktoré prispievajú k syndrómu vyhorenia. Sú to stres na pracovisku a nedostatok uznania.

Podobné výskumy boli zrealizované aj v iných krajinách a ich závery sú rovnaké – syndróm vyhorenia sa na pracoviskách vyskytuje čoraz častejšie a jeho následky sú veľmi závažné. Znížená lojalita a narastajúca apatia môžu poškodiť výkon celej organizácie, nehovoriac o ekonomických stratách a zdravotných následkoch.

Španielski výskumníci odhalili na vzorke 409 respondentov, že riziko syndrómu vyhorenia sa týka predovšetkým zamestnancov ktorí:

· Odrobia do týždňa viac ako 40 hodín

· Vykonávajú monotónnu prácu

· Sú v jednej pozícii dlhšie obdobie

· Majú pocit, že sa im nedostáva dostatok uznania

· Pracujú viac ako 16 rokov v tej istej organizácii.

Bez ohľadu na príčinu, ktorá syndróm vyhorenia spustí, sú následky rovnaké - emocionálne vyčerpanie, cynizmus, apatia či znížená produktivita.

Čo teda môžu zamestnávatelia robiť?

Apatia nastáva často vtedy, keď začne zamestnanec vnímať nesúlad medzi tým, čo od organizácie očakával a čo sa mu dostáva. Zamestnávatelia by preto mali znovu preskúmať „dohody“, ktoré nepriamo uzavreli s každým pracovníkom a následne dbať na ich dodržiavanie.

Rovnako dôležité sú aj prieskumy názorov zamestnancov. Často totiž rôzne problémy ostávajú nepovšimnuté, až kým sa nestane niečo vážne. Ako zamestnávatelia či HR lídri by ste preto mali pravidelne zisťovať, aké problémy či starosti trápia vašich zamestnancov a snažiť sa ich vyriešiť.

Komunikácia medzi manažmentom a zamestnancami teda zohráva kľúčovú úlohu. Zamestnanci však často majú strach otvorene hovoriť o svojich problémoch pred svojimi nadriadenými alebo neveria, že ich názory a pripomienky budú vypočuté. Rovnako dôležité ako samotná komunikácia je preto, aby zamestnanci mali pocit, že manažment má o ich pripomienky záujem a že ich názor zaváži.

Ďalšou alternatívou, ako možno zabrániť syndrómu vyhorenia je vzdelávanie, prostredníctvom ktorého môže zamestnanec opätovne nájsť vo svojej práci zmysel. Príkladom vhodných metód môže byť napríklad zdieľanie pracovnej pozície, rotácia na pracovisku či podporné tímy, ktorých úlohou je prinášať nápady na zlepšenie pracoviska.

Autor: Tom Starner

Zdroj: http://www.hreonline.com/HRE/story.jsp?storyId=533340121


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.