Diskusia o zosúladení pracovného a súkromného života v súčasnosti vrcholí. Odborníci sa k tejto problematike horlivo vyjadrujú a snažia sa dobehnúť to, čo bolo v posledných rokoch zanedbané.
Zatiaľ čo všetci riešia problém rovnováhy medzi prácou a súkromím v teoretickej rovine, v praxi vyzerá situácia úplne inak a práca je stále vnímaná ako negatívny aspekt ľudského života. A to aj napriek zákonom, ktoré by mali zamestnancov ochraňovať. Realita je totiž taká, že v zákone rovnováha medzi pracovným a súkromným životom nie je vôbec obsiahnutá. Všetko závisí na ochote a snahe samotných organizácií a zamestnávateľov.
Problém začína už pri samotnom označení rovnováha medzi prácou a súkromím, ktoré automaticky naznačuje, že život je čiernobiely. Prácu vnímame a priori ako nevyhnutné zlo, zatiaľ čo osobný život reprezentuje pozitívny aspekt nášho života. Realita je však úplne iná a často krát býva práve súkromný život oveľa únavnejší ako práca, ktorá sa naopak môže stať v niektorých prípadoch podnecujúcou a zaujímavou.
Riešením pre zabezpečenie súladu a pocitu spokojnosti v živote spočíva vo výbere takej práce, ktorá vám poskytne dostatočne náročné výzvy vzhľadom na vaše silné stránky a schopnosti. Toto krédo síce znie jednoducho, avšak v praxi sa realizuje oveľa ťažšie. Keď však vezmete do úvahy množstvo času a energie, ktoré musíte do vašej práce dennodenne vkladať, stojí za to zamyslieť sa nad touto myšlienkou.
K pochopeniu konceptu rovnováhy medzi prácou a osobným životom ako aj faktorov prispievajúcich k celkovej pracovnej spokojnosti napomohla profesorka na univerzite v Yale, Amy Wrzesniewski, ktorá sa vo svojom výskume venuje pracovnej motivácii zamestnancov. Autorka v rámci svojho konceptu vyčlenila tri základné motivátory k práci, a to peniaze, kariéru spojenú s postupom, mocou a spoločenskou prestížou a zmysel, respektíve cieľ a naplnenie, ktoré práca prináša. Nie je vôbec prekvapujúce, že jednotlivci motivovaní poslednou skupinou faktorov dosahujú najvyššiu mieru uspokojenia, a to v pracovnom ako i v súkromnom živote.
Ponaučenie, ktoré si z toho článku môžete zobrať je, že v dnešnej dobe sa nemôžete spoliehať na to, že dostanete prácu, ktorá vám umožní venovať popri práci dostatok času aj vášmu súkromnému životu. Je lepšie hľadať si zamestnanie, ktoré vám bude poskytovať zmysel a pocit spokojnosti. A už sa viac nebudete musieť rozhodovať, či dáte prednosť nepríjemnej práci alebo sa budete venovať vášmu súkromnému životu.
Autor: Dan Bowling
Zdroj: http://blog.talentmgt.com/2012/08/20/the-work-life-balance-myth/
Zatiaľ čo všetci riešia problém rovnováhy medzi prácou a súkromím v teoretickej rovine, v praxi vyzerá situácia úplne inak a práca je stále vnímaná ako negatívny aspekt ľudského života. A to aj napriek zákonom, ktoré by mali zamestnancov ochraňovať. Realita je totiž taká, že v zákone rovnováha medzi pracovným a súkromným životom nie je vôbec obsiahnutá. Všetko závisí na ochote a snahe samotných organizácií a zamestnávateľov.
Problém začína už pri samotnom označení rovnováha medzi prácou a súkromím, ktoré automaticky naznačuje, že život je čiernobiely. Prácu vnímame a priori ako nevyhnutné zlo, zatiaľ čo osobný život reprezentuje pozitívny aspekt nášho života. Realita je však úplne iná a často krát býva práve súkromný život oveľa únavnejší ako práca, ktorá sa naopak môže stať v niektorých prípadoch podnecujúcou a zaujímavou.
Riešením pre zabezpečenie súladu a pocitu spokojnosti v živote spočíva vo výbere takej práce, ktorá vám poskytne dostatočne náročné výzvy vzhľadom na vaše silné stránky a schopnosti. Toto krédo síce znie jednoducho, avšak v praxi sa realizuje oveľa ťažšie. Keď však vezmete do úvahy množstvo času a energie, ktoré musíte do vašej práce dennodenne vkladať, stojí za to zamyslieť sa nad touto myšlienkou.
K pochopeniu konceptu rovnováhy medzi prácou a osobným životom ako aj faktorov prispievajúcich k celkovej pracovnej spokojnosti napomohla profesorka na univerzite v Yale, Amy Wrzesniewski, ktorá sa vo svojom výskume venuje pracovnej motivácii zamestnancov. Autorka v rámci svojho konceptu vyčlenila tri základné motivátory k práci, a to peniaze, kariéru spojenú s postupom, mocou a spoločenskou prestížou a zmysel, respektíve cieľ a naplnenie, ktoré práca prináša. Nie je vôbec prekvapujúce, že jednotlivci motivovaní poslednou skupinou faktorov dosahujú najvyššiu mieru uspokojenia, a to v pracovnom ako i v súkromnom živote.
Ponaučenie, ktoré si z toho článku môžete zobrať je, že v dnešnej dobe sa nemôžete spoliehať na to, že dostanete prácu, ktorá vám umožní venovať popri práci dostatok času aj vášmu súkromnému životu. Je lepšie hľadať si zamestnanie, ktoré vám bude poskytovať zmysel a pocit spokojnosti. A už sa viac nebudete musieť rozhodovať, či dáte prednosť nepríjemnej práci alebo sa budete venovať vášmu súkromnému životu.
Autor: Dan Bowling
Zdroj: http://blog.talentmgt.com/2012/08/20/the-work-life-balance-myth/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.