Paradox líderšipu?

Plány na rozvoj lídrov predstavujú pre organizáciu jednu z najnáročnejších úloh. Preto identifikovať spoločnosti dosahujúce najlepšie výsledky v tejto oblasti môže organizáciám pomôcť pri príprave vlastných rozvojových programov. 


Základný problém doterajších porovnávacích štúdií bolo, že neponúkali pohľad na to, čo spôsobuje úspech alebo zlyhanie jednotlivých rozvojových programov. Túto medzeru sa podarilo vyplniť prostredníctvom realizácie projektu Leadership Research Project z roku 2010, ktorý aspoň sčasti poodhalil tajomstvo rozvoja lídrov najúspešnejších organizácií.

Hlavné témy výskumu pritom predstavovali také oblasti ako identifikácia potenciálnych lídrov, najčastejšie dôvody ich zlyhania a možnosti ich minimalizácie ako aj najdôležitejšie líderské zručnosti v súčasnosti. Vyššie spomenuté oblasti tak vo vzájomnom prepojení napomáhajú odhaliť podstatu vedenia ľudí a identifikovať požiadavky na efektívny rozvoj lídrov.

Výskum odhalil, že noví lídri pochádzajú z rôznych pracovných oblastí, pričom najčastejšie je to oblasť operatívneho riadenia, financií a obchodu a v menšej miere HR, marketing a IT.

Čo sa týka hlavných zručností potrebných pre líderskú pozíciu, za kľúčové projekt označil   schopnosť tvoriť a šíriť strategickú víziu, inšpirovať druhých a ovládať základné poznatky o biznise.  

Výzvy v globálnej ekonomike

Dôkladne pripraviť lídrov a senior manažérov pre medzinárodné posty predstavuje pre HR jednu z najnáročnejších výziev budúcnosti. O neefektívnosti súčasných programov svedčí  napríklad vysoká miera neúspešnosti lídrov na medzinárodných pozíciách.

Lídri pôsobiaci v medzinárodnom prostredí totiž nie sú vystavovaní len typickým problémom spojených s riadením, ale zároveň musia zvládnuť aj oblasť súkromného života, rodinu, adaptáciu na nové prostredie, osvojenie si cudzieho jazyka a kultúry či dodržiavanie  právnej legislatívy v danej krajine. Programy rozvoja lídrov musia následne zohľadniť všetky tieto aspekty pri výbere i počas rozvoja lídrov.

Čo sa týka hlavných príčin zlyhania lídrov, projekt prináša odpoveď aj na túto otázku a za najčastejší dôvod neúspechu lídrov označuje nízku úroveň interpersonálnych zručností, ktoré predstavujú až osem z jedenástich dôvodov zlyhania. Konkrétne išlo o nedostatočnú schopnosť budovať vzťahy a tímové prostredie, nevhodnosť vzhľadom na firemnú kultúru, neschopnosť získať si podporu od zamestnancov, egoizmus, nedostatok flexibility, nedostatočné manažérske zručnosti, nízku komunikačná úroveň a nekorektnosť.  

Takéto výsledky naznačujú, že výberové kritériá pri líderských pozíciách sú jednostranne orientované na odborné zručnosti a zanedbávajú oblasť medziľudských kompetentností.  

Ďalšiu skúmanú oblasť predstavovalo strategické plánovanie. Hoci organizácie uznávajú  dôležitosť systematického prístupu k stratégii, z výsledkov výskumu vyplýva, že len malé percento z respondentov kladie dôraz na výber a prípravu nástupcov v budúcnosti. Zanedbanie tejto činnosti však môže mať ďalekosiahle negatívne dopady na organizáciu, a to v podobe nedostatku talentov v organizácii.

Záverom možno dodať, že skúmaním najúspešnejších spoločností možno badať jeden spoločný znak, a to  podrobne prepracované líderské programy. Je teda jasné, že investície do súčasných aj budúcich lídrov sú rentabilné – odrazia sa na zvýšenom zisku, raste a úspešnosti organizácie.

Autor: Howard Stevens

Zdroj:http://clomedia.com/articles/view/the-leadership-paradox/6