Aj vy nestíhate? Patríte k „pracantom“, ktorí „makajú“ 60 hodín týždenne a napriek tomu nemáte čas prečítať si ani prichádzajúcu e-mailovú poštu, uplatniť tvorivý prístup, koncepčnosť v práci, iniciovať väčšie projekty?
„Čas nie je problém“, tvrdí ekonóm z Harvardu, Sendhil Mullaithan. Najväčšou prekážkou je nedostatok mentálneho sústredenia, neschopnosť sústrediť sa na danú úlohu v danej chvíli.
Vo výskume, ktorý Mullaithan realizoval s psychológom Eldarom Shafirom z Princetonu skúmali, ako ľudia reagujú, ak majú niečoho nedostatok – napr. peňazí, potravy, času. Podľa výsledkov tohto výskumu, nedostatok čohokoľvek vedie ľudí k chybným, nesprávnym rozhodnutiam.
Mozog človeka má totiž svoje obmedzenia, v danej chvíli dokáže spracovať len určité množstvo informácií. Bez ohľadu na to koľko zarábate, či ste zaneprázdnený podnikateľ, ktorý nestíha realizovať plánované aktivity alebo nezamestnaný, ktorému sa nedarí splácať pôžičku, váš problém je rovnaký – roztržitosť, nesústredenosť.
Vezmime si príklad z každodenného života: ak ste veľmi smädný, nedokážete myslieť na nič iné, len ako čo najskôr uhasiť smäd. Ak vám chýbajú peniaze, myšlienka kde ich zohnať, zarobiť sa vám neustále vkráda do podvedomia.
Rovnako to platí aj v profesnom živote. Skutočný problém nie je nedostatok času ale chýbajúci fokus.
Mullaithan počas svojej prezentácie na Festivale nápadov v Aspene spomenul osobnú skúsenosť. Na zvyčajné stretnutie s priateľmi prišiel bez mobilu, zabudol si ho doma. Odrazu sa cítil úplne inak, výborne sa zabával, jedlo si dokázal vychutnať. Prečo tá náhla zmena v pocitoch? Rovnaká partia priateľov, v reštaurácii nezmenili kuchára, ani jedlá. Dôvod bol jednoduchý - nerušili ho sms-ky ani „neodkladné“ telefonáty. Mohol sa sústrediť na to, kvôli čomu prišiel - na stretnutie s priateľmi. Odvtedy sa rozhodol fungovať inak. Na súkromný mobil mu neprichádzajú pracovné e-maily. Pred pracovným stretnutím si nepozerá narýchlo e-maily, plne sa sústreďuje na stretnutie, ktoré ho čaká v najbližšom čase.
O tom, že čas nie je zárukou vyššej výkonnosti sa presvedčil aj Henry Ford, slávny výrobca áut. Začiatkom 20. storočia potreboval zvýšiť produktivitu ľudí a tak sa rozhodol zaviesť v niektorých oddeleniach pracovný čas 60 hodín týždenne. Výkonnosť ľudí sa naozaj zvýšila – avšak len dočasne. Po 4 týždňoch bola ich výkonnosť nižšia ako u zamestnancov, ktorí zostali pracovať 40 hodín týždenne. Zamestnanci, ktorí pracovali „nadčasy“ nielenže prestali vyvíjať zvýšené úsilie v práci, ale prestali aj rozmýšľať o tom čo robia.
Nezáleží na tom koľko času máte ale ako kvalitne ho dokážete využiť.
Autor: Chip Cutter
Zdroj: http://www.linkedin.com/today/post/article/20130627224702-13780238-a-harvard-economist-s-surprisingly-simple-productivity-secret
„Čas nie je problém“, tvrdí ekonóm z Harvardu, Sendhil Mullaithan. Najväčšou prekážkou je nedostatok mentálneho sústredenia, neschopnosť sústrediť sa na danú úlohu v danej chvíli.
Vo výskume, ktorý Mullaithan realizoval s psychológom Eldarom Shafirom z Princetonu skúmali, ako ľudia reagujú, ak majú niečoho nedostatok – napr. peňazí, potravy, času. Podľa výsledkov tohto výskumu, nedostatok čohokoľvek vedie ľudí k chybným, nesprávnym rozhodnutiam.
Mozog človeka má totiž svoje obmedzenia, v danej chvíli dokáže spracovať len určité množstvo informácií. Bez ohľadu na to koľko zarábate, či ste zaneprázdnený podnikateľ, ktorý nestíha realizovať plánované aktivity alebo nezamestnaný, ktorému sa nedarí splácať pôžičku, váš problém je rovnaký – roztržitosť, nesústredenosť.
Vezmime si príklad z každodenného života: ak ste veľmi smädný, nedokážete myslieť na nič iné, len ako čo najskôr uhasiť smäd. Ak vám chýbajú peniaze, myšlienka kde ich zohnať, zarobiť sa vám neustále vkráda do podvedomia.
Rovnako to platí aj v profesnom živote. Skutočný problém nie je nedostatok času ale chýbajúci fokus.
Mullaithan počas svojej prezentácie na Festivale nápadov v Aspene spomenul osobnú skúsenosť. Na zvyčajné stretnutie s priateľmi prišiel bez mobilu, zabudol si ho doma. Odrazu sa cítil úplne inak, výborne sa zabával, jedlo si dokázal vychutnať. Prečo tá náhla zmena v pocitoch? Rovnaká partia priateľov, v reštaurácii nezmenili kuchára, ani jedlá. Dôvod bol jednoduchý - nerušili ho sms-ky ani „neodkladné“ telefonáty. Mohol sa sústrediť na to, kvôli čomu prišiel - na stretnutie s priateľmi. Odvtedy sa rozhodol fungovať inak. Na súkromný mobil mu neprichádzajú pracovné e-maily. Pred pracovným stretnutím si nepozerá narýchlo e-maily, plne sa sústreďuje na stretnutie, ktoré ho čaká v najbližšom čase.
O tom, že čas nie je zárukou vyššej výkonnosti sa presvedčil aj Henry Ford, slávny výrobca áut. Začiatkom 20. storočia potreboval zvýšiť produktivitu ľudí a tak sa rozhodol zaviesť v niektorých oddeleniach pracovný čas 60 hodín týždenne. Výkonnosť ľudí sa naozaj zvýšila – avšak len dočasne. Po 4 týždňoch bola ich výkonnosť nižšia ako u zamestnancov, ktorí zostali pracovať 40 hodín týždenne. Zamestnanci, ktorí pracovali „nadčasy“ nielenže prestali vyvíjať zvýšené úsilie v práci, ale prestali aj rozmýšľať o tom čo robia.
Nezáleží na tom koľko času máte ale ako kvalitne ho dokážete využiť.
Autor: Chip Cutter
Zdroj: http://www.linkedin.com/today/post/article/20130627224702-13780238-a-harvard-economist-s-surprisingly-simple-productivity-secret
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.