Nenechajte sa rušiť v práci

Ak pracujete samostatne, ľudia vo vašej kancelárii pravdepodobne brzdia vašu produktivitu. Tu je návod, ako si vybojovať čas pre seba.

Všeobecne sa hovorí, že ľudia najlepšie pracujú vtedy, keď sú schopní spolupracovať s ostatnými (výmena nápadov, improvizované „chodbové“ rozhovory a pod.) Ďalšie štúdie však ukázali, že práca v kancelárii môže byť neuveriteľne rušivá.

Ste otrávení z neustáleho počúvania rozhovorov medzi kolegami o deťoch alebo z ľudí pristavujúcich sa pri vašom stole na kus reči? Tu je niekoľko tipov, ako si vybojovať čas pre seba a urobiť viac práce.

Investujte do slúchadiel na potlačenie ruchu okolo vás. Nasadením slúchadiel dávate ostatným najavo, že ste zaujatí prácou. Navyše slúchadlá vám pomôžu odfiltrovať ostatné rušivé zvuky z okolia (napríklad ako váš kolega žuje svoj ​​obed).

Pravidelný zákaz hovoriť na určitú dobu. Publicista a majiteľ firmy Jason Fried napríklad odporúča "tiché štvrtky", ktoré sa môžu pravidelne naplánovať na prvý štvrtok v mesiaci. Vtedy nikto nesmie hovoriť s nikým iným celé popoludnie. Hovorí, že dať zamestnancovi štyri hodiny nerušeného času je to najlepšie, čo môžete preňho v práci urobiť.

Nelákajte ľudí do vášho priestoru. Ak nemáte pri sebe radi klebetiacich ľudí, neponúkajte ich cukríkmi alebo inými maškrtami a uistite sa, že nie sú ani nikde nablízku pre tých, ktorí sa radi zastavia na posedenie.

Odíďte z open space. Natlačená skupina ľudí v miestnosti plnej stolov s najväčšou pravdepodobnosťou spolupracuje, však? Môžu viac spolu komunikovať, no nedávna štúdia zistila, že pracovníci, ktorí pracujú v otvorených kanceláriách sú menej spokojní so svojimi vzťahmi, ako tí, ktorí pracujú vo vlastných kanceláriách. Je to jednoducho kvôli hluku a nedostatku súkromia. Ak ste naozaj pod tlakom a musíte spraviť veľa práce, vezmite si notebook niekam inam - do prázdnej konferenčnej miestnosti, jedálne, kaviarne či do verejnej knižnice. Musíte však povedať každému, kto by vás mohol potrebovať, o tom, čo robíte a ako sa môžete s vami spojiť v prípade potreby.

Stážistom dovoľte pýtať sa až po piatej večer. Znie to čudne, no riaditeľka jednej spoločnosti hovorí, že plánovanie času na rozhovory znamená, že jej tím sa môže počas dňa plne sústrediť na prácu. Stretnutie „na konci dňa“ navyše vedie ľudí k tomu, aby stretnutia boli čo najkratšie.

Pracujte z domu. Manažéri majú často obavy nechať zamestnancov pracovať z domu. Majú strach, že budú robiť „nepracovné“ veci v pracovnom čase, alebo že ak to umožnia jednému, budú to chcieť všetci. No „vzdialená“ práca je tou skutočnou z hľadiska hodnotenia zamestnancov, zatiaľ čo zamestnanci v kancelárii sú často posudzovaní aj na základe nepodstatných vecí úplne nesúvisiacich s kvalitou a množstvom vykonávanej práce (kedy do práce došli či odišli alebo koľko mali prestávok).

Navyše, existuje mnoho nástrojov, ktoré umožňujú ostať v kontakte s kanceláriou. Rôzne softvéry či aplikácie umožňujú ostať v kontakte a dostávať aktuálne informácie.

Obmedzte aplikácie. Nie všetky vyrušenia z práce sú spôsobené inými ľuďmi. Ak niekto kontrolujete svoje e-maily každé tri minúty, alebo dáva správy na Twitter či Facebook, je možné blokovať určité webové stránky, prípadne nastaviť obmedzenie prístupu k internetu, pričom je tiež možné sledovať množstvo času stráveného na internete ako aj najnavštevovanejšie stránky.

Autor: Christina Desmarais
Zdroj: http://www.inc.com/christina-desmarais/7-ways-to-nix-interruptions-at-work.html

Prečo lídri potrebujú aby bolo ticho a aby ich počúvali

Lídri sú zvyčajne vyberaní pre ich schopnosť jasne a dôrazne vyjadrovať myšlienky. Zo skúseností však vyplýva, že je to hlavne schopnosť počúvať, ktorá odlišuje veľkých lídrov od ostatných.

Často pripisujeme odvahu a silu rečníkovi, ale čo s poslucháčom ?

Rečník má výhodu načasovania a prípravy. Môže riadiť o čom hovorí a ako to hovorí. Môže o tom premýšľať vopred, zapísať si pár poznámok a vyskúšať svoje úvahy na niekom inom. Poslucháč takú výhodu nemá.

Umenie počúvať je silnou stránkou vodcovstva, no často je nedostatočne vyvinutá. Niektorí lídri "počúvajú", iní používajú komunikačné techniky, aby im ostatní verili, že ich počúvajú, no iba niektorí lídri majú skutočné zručnosti a schopnosti počúvať.

Rozvíjanie schopnosti počúvať vyžaduje niekoľko krokov. Krokom číslo jeden, je mať odvahu a ochotu byť dostupný pre každého. Každý znamená každý. Väčšina lídrov má pocit, že sú dostupní aj keď v skutočnosti nie sú. Sú dostupní pre pár vyvolených, no nie sú dostupní pre každého.

Ďalej musíte mať odvahu zbúrať bariéry brániace počúvaniu, a to fyzické aj neviditeľné. Zoznam možných fyzických a neviditeľných bariér je rozsiahly. Dobrý začiatok na búranie bariér v organizácii, je preskúmať organizačné štruktúry a kancelárske priestory. Aké prekážky sa dajú odstrániť?

Začnite vytvárať kultúru počúvania. Trénujte váš tím, aby sa stali aktívnymi a zvedavými poslucháčmi.

Nepočúvajte v obrannom móde. Pri počúvaní často sami seba strážime. Defenzívnym poslucháčom potom silné pocity ako hnev, smútok a neistota blokujú schopnosť počúvať.

Počúvanie je rovnako o tom čo nechcete robiť, ako o tom, čo robíte. Odolajte pokušeniu byť kritickými či už otvorene alebo mierne k rečníkovi alebo k tomu čo hovorí. Hádanie sa, robenie žartov, zahanbovanie či agresívne konanie vynechajte a reagujte s chladnou hlavou.

Neposudzujte! Namiesto toho sa naučte počúvať v ofenzívnom móde. Rozvíjajte svoje zručnosti pýtať sa. Naučte sa počúvať bez akéhokoľvek náznaku zlosti. Opakujte si to, čo počujete, klaďte otázky a buďte zvedavý.

Snažte sa pochopiť čo ľudia skutočne hovoria a porozumieť tomu čo chcú povedať. Majte plné pochopenie pre ich postoje, riešenia či stanoviská.

Čím lepší ste v počúvaní, tým radšej budú ľudia s vami hovoriť a komunikovať. Môžu sa dokonca cítiť natoľko bezpečne, že sa odvážia hovoriť aj o problémoch, o ktorých nikto nechce rozprávať.

Ak budete odvážnym, neposudzujúcim a otvoreným poslucháčom, a to aj v prípade, že správa je nepríjemná a znepokojujúca, budete schopný posunúť svoju organizáciu správnym smerom.

Autor: C. Fredrick Crum
Zdroj: http://exclusive.multibriefs.com/content/why-leaders-need-to-shut-up-and-listen/business-management-services-risk-management

Emočná inteligencia: indikátor skutočného výkonu

Vyššia emočná inteligencia zlepšuje komunikáciu, posilňuje morálku a mení nezdravé prostredie.

Zástancovia sociálno-emocionálneho vzdelávania podporovali reformu prostredníctvom tréningov emočnej inteligencie už od základnej či strednej školy. Školy nekladú dostatočný dôraz na to, aby sa deti rozvinuli do emocionálne schopných dospelých. Učiť matematiku a čítanie je nutné, no rovnako potrebné je naučiť ako riešiť konflikt, efektívne komunikovať a zvládať stres. Táto sociálno-emocionálna výchova (SEL=social emotional learning) je navrhnutá tak, aby študentom pomáhala riešiť ich emócie.

Na druhej strane, v biznise sa už dlhšie uznávajú výhody a uplatňujú aj trochu netradičné stratégie na emocionálne zdokonalenie. Teória aj prax v poradenstve ľudských zdrojov potvrdili, že zvládanie svojich emócií môže byť rovnako dôležité ako zručnosti a skúsenosti.

Abstraktný pojem emočnej inteligencie vysvetlil Max Ghini, riaditeľ konzultačnej spoločnosti Six Seconds tak, že vstúpiť do miestnosti s náladovým nadriadeným je ako prísť do styku s infekčnou nákazou. Hovorí, že v každom rozhodnutí sú zapojené emócie a emočná inteligencia do značnej miery ovplyvňuje organizačný výkon.

Hospodársky pokles v Európe vyústil do potreby viesť firmy k emočnej stabilite. Zoštíhľovanie organizácie a súčasne udržanie nálady vo firme bolo naozaj veľkou výzvou. Nálady a emócie neboli jasné a preto bolo potrebné zozbierať informácie prostredníctvom prieskumov a na základe výsledkov navrhnúť efektívne riešenie citových problémov.

Riaditelia firiem vedia merať peňažné toky, obraty, ale nevedia čo s mäkkými zručnosťami. Mali by poznať emočný stav ľudí, pretože emócie riadia ľudí a ľudia sú jadrom organizácie.

Konzultanti v oblasti emočnej inteligencie radia zamestnávateľom, aby začali s emocionálnym posúdením zamestnanca už pri jeho prijímaní. Hodnotenie zamestnanca by malo obsahovať niečo, čo môže odhaliť aký v skutočnosti človek je, ako sa pozerá na svet. Pre organizáciu je dôležité vedieť z hľadiska vhodnosti práce, či si kandidát všíma to, čo práca vyžaduje, či má jasný úsudok, správne myslenie. Zo získaných údajov vyhodnotiť silné a slabé stránky jednotlivca a pripojiť emocionálne charakteristiky výkonu a celkové hodnotenie.

Základy emočnej inteligencie sú jednoduché, ale iba zriedka sa dobre uplatňujú.  Zlepšenie emočnej inteligencie vyžaduje rôzne prístupy. Odborníci hovoria, že neexistuje jedno riešenie pre rast emocionálnej inteligencie, veľa tiež závisí od komunikácie. Zručnosť ako zvládať emócie však otvára ľuďom viac možností.

Autor: Mary Camille Izlar
Zdroj: http://clomedia.com/articles/view/emotional-intelligence-the-real-performance-indicator/

Je práca obchodníka jednoduchá?

Obchodník. Nie je snáď žiadna oblasť nášho hospodárstva, kde by sa takáto pozícia nevyskytovala.

V predchádzajúcom období (rozumej socialistickom) obchodník bol ponímaný skôr ako ten, kto stojí „za pultom“, teda predavač v obchode. Obchod v sfére „B2B“ bol plánovaný a tak výroba, služby či iné oblasti mali zaručený odbyt svojich produktov a nepotrebovali ich tak veľmi aktívne ponúkať a predávať. V súčasnom biznis prostredí už bez aktívneho, či lepšie proaktívneho, prístupu predávania svojich produktov nie je možné fungovať.

Prv stačilo „zbierať“ objednávky, ktoré prichádzali od odberateľov – vďaka „plánovanému hospodárstvu“ – takmer pravidelne, pretože veľakrát boli dodávateľsko-odberateľské vzťahy dané a stanovené v záujme vyšších spoločenských cieľov. V súčasnom konkurenčnom prostredí by však mnohí v kancelárii aj machom obrástli, kým by sa nejaká objednávka sama objavila.

Práve preto je na súčasnom pracovnom trhu stále záujem o obchodníkov a hlavne o dobrých obchodníkov. Dobrí však nie sú iba tí, ktorí sú schopní predať aj Eskimákovi chladničku. Spomínaná objednávka nemá byť jediným cieľom kvalitného obchodníka. To už je len zavŕšenie obchodu, čerešnička na torte. Skutočný obchodník musí najskôr potenciálneho klienta nájsť a potom klientovi ukázať, aký mu prinesie vzájomná spolupráca úžitok, ako klientovi predávaný produkt či služba pomôže.

Často počuť názor, že obchodníkom sa človek musí narodiť. Ďalší názor zase rozoberá dilemu či má obchodník byť viac zručný v technických otázkach produktu / služby alebo sú dôležitejšie tie „predajné“.   Ak má niekto obchod „v krvi“, má určite výhodu, no neznamená to, že už nemusí na sebe pracovať. V dileme technické vs. predajné zručnosti sa nedá postaviť iba na jednu stranu. Skutočne dobrý obchodník musí samozrejme veľmi dobre poznať svoj produkt, aby ho vedel klientovi presvedčivo odprezentovať a viesť s ním rovnocenný dialóg o výhodách ale aj slabších stránkach predávaného produktu. Zbytočne by však uvádzal všetky podrobnosti, ak by klient nevidel uzavretím obchodu naplnenie určitých svojich potrieb, výhodu z toho, že si daný produkt kúpi. Úspešný chodník okrem toho, že je pre klienta odborníkom, potrebuje s ním budovať vzťah. Vzťah založený na dôvere i empatii. Klienta nemožno tlačiť do obchodu len preto, že za zrealizovaný obchod dostanem odmenu alebo splním svoju obchodnícku „kvótu“, sám klient musí byť presvedčený o oprávnenosti uzavretia obchodného prípadu. Inak by sa mohlo stať, že aj keď sa podarí uzavrieť „lukratívny“ obchod, zostane len jednorazovou hviezdou, ktorá už s daným klientom viac nezažiari. V obchodnom vzťahu tiež nie je prípustné klamať a vymýšľať si nesplniteľné. Keďže má lož krátke nohy, pravda ju obyčajne predbehne, vyjde na povrch a, klient stratí dôveru, obchodník stratí klienta a prirodzene aj nádej na ďalší predaj.

Profesiu obchodníka  musí mať človek rád, vykonávať ju s láskou. Je to profesia hodnotná, úžasná no súčasne zložitá a náročná. Veľa ľudí si myslí opak, teda, že práca obchodníka je jednoduchá a nenáročná ... no iba do chvíle, kým si ju človek sám nevyskúša.  

Autor: Anna Giertlová, KNO Slovensko