Desať krokov ako vytvoriť produktívnejšie pracovisko

Veríte, že stres v práci je vyšší ako kedykoľvek predtým? Že ľudia majú oveľa väčší strach zo straty svojej práce a finančných istôt? A že stres a strach znižujú produktivitu? A čo keby vám niekto povedal, že existuje jednoduchý a účinný spôsob ako stres a obavy vašich zamestnancov odstrániť?

Čo je riešením pre túto nepriaznivú situáciu? Je to zábava. Myslíte si, že zábava ako faktor redukujúci stres a zvyšujúci produktivitu, je v dnešných turbulentných a nie príliš priaznivých ekonomických časoch absurdný? Len si to myslite ďalej, zatiaľ čo vaši konkurenti budú pokračovať v zavádzaní zábavných prvkov na pracovisku a získavať skutočné výhody.

Keď uvažujete o zavedení zábavy na pracovisku, v prvom rade zabudnite na prístup buď - alebo. Nemusíte si vyberať medzi zábavou a produktivitou, keď môžete mať oboje. Zábavné pracovné prostredie sa môže stať bežnou súčasťou vašej organizácie a dennodenne povzbudzovať, popri formálnych aktivitách, vašich zamestnancov a zdôrazňovať im, akú hodnotu pre vás a ostatných kolegov znamenajú.

Takýto zábavný prístup nezaberie veľa času, vyžaduje si len premyslený plán. Tu je pár príkladov aktivít, prostredníctvom ktorých môžete vytvoriť pozitívne a zábavné pracovné prostredie:

· Oslava významných výročí zamestnancov (narodeniny, výročie nástupu do zamestnania)

· Zábavné spoločenské akcie (pikniky, párty, stretnutia)

· Verejné oslavy profesijných úspechov (udeľovanie cien)

· Príležitosti pre dobrovoľnú prácu v komunite (občianske združenia)

· Aktivity uvoľňujúce stres (cvičenia, masáže)

· Humor (komiksy, vtipy na nástenkách, v e-mailoch a firemných novinách)

· Hry (šípky, bingo, športové aktivity)

· Priateľské súťaže medzi zamestnancami (súťaže v predaji)

· Príležitosti pre osobný rozvoj (knižný klub)

· Zábava (hry, koncerty)

Zavádzanie zábavy na pracovisko sa stáva súčasťou strategického plánovania aj vo vysoko prosperujúcich spoločnostiach. Ako príklad môžeme uviesť Holiday Inns, Southwest Airlines alebo Ken Blanchard Companies. Tieto spoločnosti prikladajú zábave na pracovisku obrovský význam a snažia sa ju začleniť do každodenného pracovného procesu, ako možnosť zbaviť sa strachu a stresu, a zároveň rozvíjať schopnosti svojich zamestnancov.

Tu je pár rád ako zaistiť, že zábava na pracovisku nebude bezúčelná, ale povedie k zvýšenej produktivite.

Zábavné aktivity by mali:

1. Rozosmiať ľudí

2. Verejne pripomínať ľuďom, akú vysokú hodnotu majú pre organizáciu

3. Byť efektívne implementované vzhľadom na limitované finančné prostriedky, čas a priestor

4. Povzbudzovať ľudí tak, aby boli hrdí na to, že sú súčasťou organizácie (nezosmiešňovať, nepodceňovať a neurážať)

5. Snažiť sa o exkluzivitu a zároveň rešpektovať právo každého nezúčastňovať sa na aktivitách

6. Nebrániť jednotlivcom pri výkone ich práce a pracovných povinností

7. Podporovať hodnoty organizácie

8. Uskutočňovať aktivity pravidelne, zahŕňať spontánne aj plánované aktivity

9. Vznikať aj z podnetu zamestnancov a nie len zo strany manažmentu

10. Produkovať výsledky, ktoré sú želateľné, identifikovateľné a merateľné

Začleniť zábavu do pracovného procesu naozaj nezaberie veľa času. Vyžadujú si len premyslený a strategický plán. A výsledky sú toho hodné.

Sme uprostred nepriaznivých časov. Sú to práve zamestnanci, ktorí musia pracovať tvrdo, aby sa svet dostal z tejto krízy. Je preto potrebné, aby sme im vytvorili pozitívne pracovné prostredie a ozvláštnili ich prácu aj takými prvkami, ako je zábava.

Autor: Bob Pike

zdroj: http://callcenterinfo.tmcnet.com/ANALYSIS/ARTICLES/56546-TEN-STEPS-CREATING-HIGHER-PERFORMING-WORKPLACES.HTM

Čas ako stresový faktor

V súčasnej dobe máme stále menej a menej voľného času, čo môže byť pre mnohých ľudí veľmi stresujúce, nakoľko vnímanie času a stres spolu vzájomne úzko súvisia. A stres ovplyvňuje nielen jednotlivcov, ale zároveň ich rodiny a zamestnávateľov. Príliš mnoho práce a neprimerane vysoké požiadavky kladené na človeka a jeho voľný čas môžu uňho vzbudzovať neistotu vo vlastné schopnosti podávať vysoký výkon.

Vnímanie je dôležité
To, ako človek vníma záťažovú situáciu je rovnako dôležité ako situácia samotná. Objektívne množstvo práce, ktoré má zamestnanec, vzhľadom na svoju pracovnú pozíciu vykonať, je dôležité. Čo je však dôležitejšie ako samotná práca je to, ako človek vníma pracovné zaťaženie. Všetci máme istú hranicu, ktorej prekročenie v nás vyvoláva pocit preťaženia. Táto hranica je individuálne stanovená, môže sa teda u jednotlivcov líšiť. Ak však človek nadobudne pocit, že požiadavky, ktoré sú naňho kladené, prekračujú jeho optimálnu úroveň pracovného zaťaženia, začne situáciu vnímať ako záťažovú a stresujúcu.
Popri objektívnom množstve práce ako aj jej subjektívnom vnímaní zohráva dôležitú úlohu čas. Čas spôsobuje, že človek pociťuje preťaženie a stres, nakoľko musí zvládnuť pracovnú úlohu v stanovenom čase.

Kultúrna podmienenosť
To, ako ľudia narábajú so svojím časom je individuálne. Niektorí preferujú dokončiť jednu vec a až potom začínať ďalšiu, zatiaľ čo iní sú schopní vykonávať viacej vecí naraz. Každý máme iný postoj k času, čo sa odráža aj v odlišnom vnímaní a narábaním s našim časom.

Napriek individuálnym rozdielom, ktoré existujú, významnú úlohu pri spôsobe vnímania času zohráva kultúra. Vo všeobecnosti, ľudia napríklad v USA, Venezuele alebo Indii budú inak pociťovať čas a stres, ktorý z nedostatku času plynie.

Ľudia sa príliš riadia časom. Tento znak je typický predovšetkým pre individualistické kultúry, v ktorých je veľký dôraz kladený na plánovanie aktivít. Západný svet je príliš upätý na čas, čo vyjadruje aj heslo "čas sú peniaze". Oproti tomu postoj Ázijských a Latinskoamerických kultúr k času je odlišný. Príslušníci týchto kultúr vnímajú čas ako niečo, čoho je dostatok. Čas chápu ako prúd rieky, ktorý neustále prichádza a preto nie je dôvod sa kvôli nemu stresovať. Fakt, že kultúry ovplyvňujú, akým spôsobom ľudia vnímajú čas a vyrovnávajú sa so stresom je dôležité zohľadniť pri kontakte s ľuďmi z rozličných kultúr.

Plánovanie
Rozdiel v tom, ako ľudia prežívajú stres, spočíva v plánovaní si pracovných ako aj mimopracovných aktivít. Ľudia, ktorí si všetko plánujú, lepšie zvládajú pracovné zaťaženie ako tí, ktorí na plánovanie svojho pracovného a voľného času nekladú taký veľký dôraz. Tento pozitívny efekt plánovania funguje len v indiviualistických kultúrach, zatiaľ čo v kolektivistických kultúrach nebol nájdený významný vzťah medzi zvládaním stresu a plánovaním.

Kľúč k správnemu využitiu času, či už vnímaného alebo reálneho a tým aj k zníženiu stresu, spočíva v plánovaní. Pre ľudí, ktorí kladú dôraz na plánovanie, nepredstavuje pocit nedostatku času takú veľkú záťaž ako pre ľudí, ktorí si svoje povinnosti neplánujú.

Autor: Dr. Tejinder Billing

Zdroj: http://www.reliableplant.com/Read/27101/Time-impacts-stress-levels

Uznanie - spôsob ako ovplyvňovať zamestnancov

Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, či manažéri vo vašej spoločnosti vyjadrujú uznanie vašim zamestnancom, keď podajú dobrý výkon? Dostáva sa vašim zamestnancom uznania za ich prácu?

Na základe výskumu realizovaného v amerických organizáciach, dospeli Adrian Gostick a Chester Elton, zaoberajúci sa problematikou teambuildingu, k týmto nie príliš priaznivým výsledkom:

- až 79 percent zo zamestnancov, ktorí dali vo firme výpoveď, uviedlo ako dôvod ich odchodu nedostatok ocenenia,

- 65 percent respondentov tvrdí, že im počas minulého roka nikto nevyjadril uznanie za ich prínos pre organizáciu.

Nedostatok uznania a ocenenia nielenže oslabuje pracovnú morálku zamestnancov, ale navyše znižuje celkovú výkonnosť organizácie. Keď zamestnanci vedia, že ich výkon a potenciál bude ocenený, je pravdepodobnješie, že vyvinú snahu na splnenie stanovenej úlohy. Oceňovanie a uznávanie zamestnancov za ich prínos však neznamená len zaistiť, že každý pracovník dostane trofej. Podstata spočíva vo vymedzení času a priestoru na to, aby sme ľuďom poďakovali za ich výkon, ktorým prispeli k celkovým výsledkom organizácie. Je to práve uznanie, ktoré má veľký význam v dnešnej dobe, ktorá je typická nestabilitou, dlhším pracovným časom a nižším finančným ohodnotením. Dostávať od zamestnávateľa pravidelnú pochvalu a poďakovanie môže pre zamestnancov znamenať naozaj veľa.

Z prieskumu realizovaného Gostickom a Eltonom vyplýva, že firmy, v ktorých manažéri poskytujú uznanie svojim zamestnancom, vykazujú lepšie výsledky ako aj vyššie skóre pri uspokojovaní potrieb svojich zamestnancov a zákazníkov.

Keď uznanie môže mať taký pozitívny efekt, prečo ho manažéri neposkytujú svojim zamestnancom častejšie? Väčšina z nich si myslí, že vyjadrovať uznanie je zbytočné a že po čase by pochvala stratila svoj účinok, alebo že si ho zamestnanci ani nezaslúžia, veď len vykonávajú svoju prácu. A sú to práve tí manažéri, ktorí sa potom sťažujú, že sa im od ich šéfov dostáva málo uznania.

Čo by ste teda ako manažér mali urobiť, aby bolo udeľovanie pochvál efektívne? V prvom rade si zistite, čo sa vo firme práve deje a ktorí zamestnanci si zaslúžia uznanie. Nasledujúci krok spočíva vo vytvorení systému udeľovania pochvál založenom na hodnotení výkonu zamestnancov a v neposlednom rade požadujte aj od ostatných manažérov, aby neustále poskytovali uznanie a ocenenie svojim podriadeným.

Autor: Joyce E.A. Russell

zdroj: http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2010/10/22/AR2010102205919.html

Zo Slovenska formujú firmy na celom svete

Skúsenosti z podnikania našich senior partnerov a zakladateľov firmy v poradenskej činnosti u nás i v ďalších krajinách si prečítajte a pozrite si aj video v Hospodárskych novinách.
http://hnonline.sk/firmyafinancie/c1-48030200-zo-slovenska-formuju-firmy-na-celom-svete